3C oddelenie sa prenieslo na chvíľu až do ďalekej Tanzánie. Mali sme možnosť prostredníctvom videohovoru sa spojiť s rodáčkou z nášho mesta, Miroslavou, ktorá už pár rokov žije v Afrike a aktívne sa zapája do pomoci tamojším obyvateľom.
Vďaka susede Batilde sa dostala ku misijnej spolupráci s tamojším otcom arcibiskupom. Prostredníctvom farnosti na Ťahanovciach vyzbierali financie na zabezpečenie studní pre tamojšiu komunitu. Dozvedeli sme sa, aká je na niektorých miestach v Afrike voda vzácna a ako sa tešia z dažďa a tancujú v ňom. Že si ich rovesníci hračky vyrábajú častokrát sami z plastových fliaš a vrchnáčikov, že vianočné stromčeky sú v Tanzánii len v kostoloch, pretože to nie je ich bežný vianočný zvyk. Vedia už aj takú zaujímavosť, že škorpióny pod UV svetlom žiaria. Zasiahla nás aj informácia o tom, ako u nich vyzerajú školy. Niektoré porovnateľné s našou, inde sa deti vzdelávajú len na pníkoch, namiesto školských lavíc. A predsa sa do školy všetci tešia.
Povedala nám aj to, že aj keď je tam chudoba veľmi rozšírená, málokto tam hladuje, lebo spoločnosť, susedia, rodiny si navzájom pomáhaju vo všetkom. A aj tí, čo majú málo, sa dokážu usmievať celý deň a žiaria pozitívnou energiou a drží ich viera v Boha.
Ďakujú si navzájom slovami: „Mungu akubariki!“ /„God bless you!“ / „Boh Ti žehnaj!“
„Mungu akubariki, Miroslava!“