Naši prváci nám ukázali, že aj tie najmladšie nohy dokážu prejsť krížovú cestu plnú úprimnej modlitby, povzbudení a veľkých sŕdc.
Deti pochopili, že pôstne obdobie nie je len o odriekaní sladkostí, ale najmä o kráčaní spolu s Ježišom. Pri každom zastavení sa na chvíľu zastavili nielen nohami, ale aj myšlienkami.
Aj nám sa občas niečo nepodarí, potrebujeme pomocnú ruku, ako Ježiš, keď padal pod krížom.
Pri stretnutí s Pannou Máriou si spomenuli na svoje mamky a silu lásky, ktorá prekonáva každý smútok.
Veronika, ktorá utrela Ježišovi tvár, sa stala pre deti vzorom odvahy a drobnej pomoci, ktorú môže urobiť každý z nás - podeliť sa o hračku, desiatu alebo sa zastať kamaráta.
Pri štrnástom zastavení si pripomenuli, že krížom sa nič nekončí, ale že jar a Veľká noc nám všetkým prinášajú nádej na dobrý život.
„Bolo to trošku smutné, ale viem, že Ježiš nás má veľmi rád.“ Zhodnotila prváčka po skončení modlitby.